"Viac-menej sme ustúpili, aby sme mohli jazdiť. Nemôžeme si dovoliť
stáť príliš dlho, pretože si musíme udržať pltníkov, dať im prácu, aby
neodišli pracovať inde a nemal by kto jazdiť," skonštatoval Laincz.
Je súčasťou pltníckeho združenia, ktoré prevádzkuje asi 20 pltí.
Odhadol, že náklady sa im pre spomínaný poplatok dvihli o 300 percent. "Doteraz sme platili paušálne urbariátu, teraz platíme za každý vstup," objasnil.
Pltníci tvrdia, že ide o vydieranie, samospráva reaguje, že chce
regulovať dopravu, redukovať počet áut v území, a tiež chrániť životné
prostredie. "Po troch rokoch príprav sa prijalo toto všeobecne
záväzné nariadenie, vedeli o tom už pred rokom a prvé trestné oznámenie
bolo už na jeseň minulého roka. Vôbec ma neprekvapuje, že idú ďalej a
znova sa chcú obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. Sme na to
pripravení," skonštatoval Gondek. Zároveň upozornil, že poplatok
desať eur, ktorý obec zaviedla, je len štvrtina toho, čo platia pltníci
na poľskej strane Dunajca. Tam je podľa neho poplatok za každého
návštevníka, ktorého zvezú a príjmy idú na zveľadenie národného parku a
turistickej infraštruktúry. "Jednoznačne po zavedení poplatku
zavládol poriadok. Vrátili sme sa do čias spred 30 rokov, keď každý
rešpektoval zákon a pltníci si vynášali plte ručne. Nie je taký prejazd
áut a ani taký nápor na výstupisko pltí, ako bol predtým a je to lepšie
aj pre bezpečnosť návštevníkov," zdôraznil starosta.
Snaha samosprávy je podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)
legitímna, pretože je potrebné regulovať dopravu v území vrátane
parkovania a je to zrejme aj dlhodobá požiadavka obyvateľov. "Na
druhej strane si treba uvedomiť, že obec profituje z cestovného ruchu a
práve preto by bolo potrebné riešiť to za účasti všetkých
sociálno-ekonomických aktérov, teda aj za účasti tých ľudí, ktorí
pôsobia v oblasti cestovného ruchu a teraz reálne trpia. To, čo obe
strany potrebujú, je kompromis, ktorý nebude prehrou, ale pomôže
samospráve a neublíži podnikateľom," skonštatoval hovorca ZMOS Michal Kaliňák.